Pozornosť celého sveta však lekári upútali aj ďalším významným
medzníkom, ktorý sa uskutočnil v decembri 1982. Chirurgovia z univerzity
v Utahu vtedy totiž do hrude človeka po prvýkrát v histórii voperovali
umelé srdce v nemocnici v americkom Salt Lake City.
V piatok 2. decembra uplynie od tejto udalosti 40 rokov.
Prvý človek na svete, ktorý získal umelé srdce bol 61-ročný zubár na
dôchodku Barney Clark. Trpel pokročilým štádiom kardiomyopatie, teda
progresívnym ochorením srdcového svalu. V dôsledku jeho postupného
oslabovania tak Clarkovo srdce nebolo schopné normálne pumpovať krv do
celého tela. Na porovnanie - srdce zdravého človeka prepumpuje približne
4,5 litra krvi za minútu, v prípade Clarka prečerpalo za rovnaký čas
iba jeden liter. Bolo teda jasné, že bez operácie by mu zostalo len pár
týždňov života.
Podľa kritérií, na ktorých sa v tom čase dohodli americkí chirurgovia,
prekročil limit na transplantáciu ľudského srdca o 11 rokov, a tak bolo
jeho jedinou šancou na prežitie pneumaticky poháňané srdce známe ako
Jarvik-7.
Umelé srdce z laminátu a polyuretánu bolo pomenované po lekárovi a
vynálezcovi Robertovi Jarvikovi z univerzity v Utahu, ktorý sa
spolupodieľal na jeho výrobe od roku 1971. Prešlo však ešte 11 rokov,
kým bolo v roku 1982 použité zariadenie zdokonalené lekármi Willemom
Kolffom a Donom Olsenom. Prístroj pozostával z dvoch plastových púmp
poháňaných stlačeným vzduchom, ktoré boli pripojené na pojazdnú konzolu
veľkosti a hmotnosti chladničky.
Ešte predtým ako kardiochirurg William DeVries 2. decembra 1982
transplantoval prvé umelé srdce človeku, otestoval ako by implantát
prijal organizmus zvierat. Prístroj preto odskúšal na niekoľkých ovciach
a teľatách. Pri jednej zo zvieracích operácii bol prítomný aj samotný
Barney Clark, ktorého však úspešný lekársky zákrok až tak nepresvedčil a
skepticky poznamenal: "Mám nejaké problémy, ktoré toto teľa nemá - je zdravé, ale ja nie."
Po prvotnom odmietnutí podstúpiť operáciu však svoje rozhodnutie zmenil.
Urobil tak v snahe prispieť k tomu, aby sa veda posunula dopredu a
pomohla tak aj iným chorým ľuďom.
Vyše sedemhodinová operácia bola považovaná za úspešnú, hoci sa u Clarka
po zákroku vyskytli zdravotné komplikácie a podľa lekárov bol pacient
občas dezorientovaný. Umelé srdce Barneyho Clarka vydávalo miesto tlkotu
zvuk jemného cvaknutia, po ktorom nasledovalo svišťanie.
Po transplantácii však už nemocnicu neopustil a žil ešte ďalších 112
dní. Zomrel náhle 23. marca 1983 vo veku 62 rokov. Príčinou jeho úmrtia
bol obehový kolaps a sekundárne zlyhanie viacerých orgánov, ktoré
vyvolala infekcia.
Transplantácia umelého srdca sa v súčasnosti vo všeobecnosti používa ako dočasné riešenie, kým sa nezabezpečí srdce od darcu.
Prvý slovenský pacient s umelým srdcom podstúpil transplantáciu v
novembri 2017 v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH) v
Bratislave. Činnosť umelého srdca muža zabezpečoval batoh s pohonom o
hmotnosti približne šesť kilogramov, ktorý nosil na chrbte. S domácim
kompresorom bol schopný viesť takmer normálny život. V roku 2018 mu
odborníci transplantovali ľudské srdce.